"... Väčšina kresťanov dnes nevie, aký zámer má kresťanský život. Možno povedia: „Boli sme spasení, aby sme viedli šťastný život, aby sme dnes mali pokoj a radosť a aby sme v budúcnosti išli do neba.“ Avšak Nový zákon jasne zjavuje, že zámerom Božieho vyvolenia, predurčenia a povolania je synovstvo (Ef 1:4-5). Boli sme predurčení k synovstvu. Nie sme obyčajní synovia; sme kráľovskí synovia, synovia kráľovskej rodiny, ktorým je určené byť kráľmi. List Rimanom 8:29 hovorí: „Lebo ktorých (Boh) vopred poznal, tých aj predurčil na podobu obrazu svojho Syna.“ To je Boží zámer. Božím zámerom nášho vyvolenia, predurčenia a povolania je učiniť z úbohých hriešnikov kráľovských synov, aby sme po dokončení tohto procesu premeny, mohli vládnuť ako králi.
Genezis 1:26 zjavuje, že Božím zámerom pri stvorení človeka bolo, aby človek vyjadroval Boha a zastupoval Boha s Jeho panstvom – autoritou. Nový zákon zároveň hovorí, že sme boli učinení kňazmi a kráľmi (Zj 1:6; 20:6). Ako kňazi nesieme Boží obraz, aby sme Ho vyjadrovali, a ako králi máme Božie panstvo, aby sme Ho zastupovali. ... Teraz denne podstupujeme proces premeny, aby sme mohli niesť úplný Boží obraz a uplatňovať Jeho úplnú autoritu.
Keď sa na seba pozrieme, povieme si: „Čím viac sa na seba pozerám, tým menej vyzerám ako Boží syn, o to menej ako kráľ. Aký som úbohý! Aj keď som bol spasený už pred mnohými rokmi, som stále taký úbohý.“ Chvála Pánovi, je veľmi dobré, že si uvedomujete, akí sme úbohí. Nebuďte však sklamaní a nedajte sa znechutiť. Práve pre to, že sme úbohí podstupujeme proces Božej premeny.
Čo bolo účelom všetkých Jákobových skúseností? Bolo ním vari to, že napokon bude maťpokoj, radosť a šťastný život? Keby sme povedali, že áno, Jákob by odpovedal: „Nesúhlasím s vami. V celom svojom živote som nemal priveľa pokoja, a to dokonca ani v lone svojej matky. Boh ma nedal na prvé miesto; musel som o to bojovať. A keď som boj prehral, nemal som už žiaden pokoj. Podviedol som svojho brata a on ma chcel zabiť. Vtedy mi matka pomohla v úteku k môjmu strýkovi Lábánovi. Lábán vedel podvádzať oveľa lepšie ako ja. Nehovorte mi nič o pokoji. Nemal som priveľa pokoja ani radosti, práve naopak, prežil som mnoho opracovávania.“ Božím zámerom pre Jákoba nebolo dať mu pokoj, radosť a šťastný život a potom ho vziať do neba. Božím zámerom bolo opracovávať tohto úbohého podvodníka, dokiaľ nebude premenený na Božie knieža, ktoré nesie Boží obraz, aby Boha vyjadroval, a ktorý uplatňuje Božie panstvo, aby Boha zastupoval. To je Boží cieľ. Keď sa dostaneme na koniec knihy Genezis, uvidíme, že Izrael (predtým Jákob) bol presne takýmto človekom. Keď uvidel faraóna, nepovedal ani slovo. Jednoducho zodvihol ruky a požehnal mu (Gn 47:7, 10).
Jákob napokon niesol Boží obraz a úplne vyjadroval Boha. Okrem toho bol cez Jozefa tým, ktorý mal vládu nad celou zemou a zastupoval Boha na zemi. Na konci knihy Genezis teda vidíme Boží cieľ, cieľ Jeho vyvolenia. Dnes ideme po Jákobovej ceste. My všetci sme boli povolaní, ospravedlnení a tešíme sa z Božej milosti. Zároveň zakúšame Božie zaopatrenie. Spočíva na nás nielen Boží malíček, ale aj Jeho palec. To je Božie výchovné zaobchádzanie a Božia premena. To z nás učiní nielen Božieho syna, ale tiež Izraela, teda Božie knieža." (úryvok)
"Podľa Svojej milostivej vôle nás predurčil, aby sme boli skrze Ježiša Krista Jeho synmi." Efezanom 1:5 (EKP)
Predurčil, alebo dopredu označil. Dopredu označiť je proces, zatiaľ čo predurčenie je samotný účel, ktorým bolo dopredu rozhodnúť, určiť údel. Boh si nás vybral pred založením sveta, dopredu nás označil pre určitý údel. (1)
Synmi, synovia, synovstvo. To, že nás Boh dopredu označil, znamenalo naše predurčenie k synovstvu. Boli sme predurčený, aby sme boli Božími synmi ešte predtým, ako sme boli stvorení. Teraz, ako Božie stvorenie, potrebujeme byť Ním znovuzrodení, aby sme mohli mať účasť na Jeho živote a mohli tak byť Jeho synmi. Synovstvo v sebe zahŕňa nielen to, že máme život, ale aj to, že máme postavenie syna. Tí, ktorí sú Bohom označení, majú život, aby boli Jeho synmi a tiež postavenie, aby boli Božími dedičmi. Aby sme boli svätí (Ef 1:4) – posvätení Bohom, na základe toho, že do sa do nás Boh vložil a premiešal Svoju prirodzenosť s nami – je proces, postup, zatiaľ čo byť Božími synmi, je zameranie, cieľ a vzťahuje sa to k tomu, že sme spojení s Božím Synom a pripodobnení určitej podobe alebo tvaru, skutočnému obrazu prvorodeného Božieho Syna (Rim 8:29; Kol 1:15), aby tak celá naša bytosť, vrátane nášho tela (Rim 8:23), mohla byť Bohom „zosynovštená“. (2)
Skrze, prostredníctvom Ježiša Krista znamená: prostredníctvom Syna Božieho, Vykupiteľa. Prostredníctvom Neho sme boli vykúpení, aby sme boli Božími synmi a mali život a postavenie Božích synov. (3)
Podľa Jeho milostivej vôle, podľa ľúbosti vôle, podľa blahovôle. Tieto slová zjavujú, že Boh má vôľu, v ktorej má zaľúbenie. Boh nás predurčil za Svojich synov, podľa ľúbosti Svojej vôle, podľa potešenia Svojho srdca. List Efezanom nám nie je prednášaný tak ako list Rimanom, teda z postavenia ľudského hriešneho stavu; práve naopak, tento list je nám prednesený z postavenia Božej blahovôle, ľúbosti vôle Božieho srdca. Preto je list Efezanom hlbší a vyšší. (4)
Úryvok je prevzatý s pripravovanej knihy Štúdium života v Biblii: Genezis IV.
Poznámky (1-4) pod úryvkom sú prevzaté a preložené z anglickej verzie štúdijnej Biblie: New Testament, Recovery Version, Ephesians 1:5 poznámky č.1-4