VÍŤAZNÝ ŽIVOT

NAŠA SKÚSENOSŤObrázok

Biblické texty: R 7,21; 3,23

ŽIVOT,KTORÝ PRE KRESŤANA USTANOVIL BOH

Biblia nám ukazuje, že Boh určil pre každého kresťana život, ktorý je naplnený radosťou. Je to život v plnosti pokoja, bez prekážok v spoločenstve s Bohom a v žiadnom smere nie je v rozpore s Jeho vôľou. Život aký pre kresťana pripravil Boh, je životom, ktorý netúži po svete. Vyhýba sa hriechu a nad hriechom víťazí. Je svätý, mocný a víťazný. Pozná Božiu vôľu a má s Bohom spoločenstvo bez prerušenia. To je teda život, aký pre kresťana ustavil podľa Písma Boh.

Boh ustanovil život, ktorý je skrytý s Kristom v Bohu. Čo sa takého života môže dotknúť? Čo môže takýto život postihnúť alebo ním otriasť? Tak ako je neotrasiteľný Kristus, aj my sme neotrasiteľní. Tak ako On presahuje všetko, tak aj my presahujeme všetko. Naše postavenie pred Bohom je to isté ako Kristovo postavenie pred Bohom. Nikdy by sme nemali uvažovať o tom, že sme predurčení k slabosti a zlyhaniu. Biblia neposkytuje kresťanovi nijaký priestor pre takéto zmýšľanie. Epištola Kološanom 3,4 hovorí: "Kristus - náš život." Kristus je vysoko nado všetkým. Nič sa Ho nemôže dotknúť. Haleluja! Toto je život Kristov!

Život, aký pre kresťana určil Boh, je životom plným pokoja a radosti. Je životom činorodým, naplneným vitalitou a Božou vôľou. Lenže akým životom vlastne žijeme my? Pokiaľ nežijeme životom, ktorý určil Boh, tak musíme ešte zvíťaziť a preraziť. A preto sa musíme zamyslieť nad tým, čo dnes prežívame. Hovoriť o takejto téme nie je ľahké. Niektoré naše zážitky sú možno dosť smutné. Avšak to, čo nám chybuje, uvidíme vtedy, keď sa pokoríme. Len potom nám Boh udelí milosť.

OSMORAKÉ ZLYHANIE KRESŤANA

Akým to teda životom žijeme? Je to život, ktorý je spútaný zákonom hriechu. "Vôľa robiť dobré je vo mne, ale nemám schopnosť uskutočniť to." (Rimanom 7,18). Náš život je životom zlyhávania; je zväzovaný hriechom. Boh nám dal taký skvelý život - a my žijeme životom zlyhávania. Naša skúsenosť i Písmo osvedčujú, že sa pri kresťanoch vyskytuje osem druhov zlyhania alebo osem typov hriechov.

Duchovné hriechy

Pýcha je duchovný hriech. Žiarlivosť je duchovný hriech. Nevera je duchovný hriech. Poukazovanie na chyby iných je duchovný hriech. Nedostatok modlitby je duchovný hriech. Pochybovanie o Bohu je duchovný hriech; aj to, že sa nedokážeme odovzdať Bohu, je duchovný hriech. Sú ľudia, ktorí v duchovných veciach víťazia, ale viac je tých, ktorí bývajú porazení.

Kedysi ma ovládala pýcha. Akákoľvek pýcha je duchovný hriech. Akákoľvek pýcha, ktorá vám bráni ísť ďalej, je duchovný hriech. Pyšný človek nemôže zniesť keď vidí, že iní sú lepší od neho. Neznáša, keď sú iní vo svetských záležitostiach ďalej a neznáša, keď sú ďalej vo veciach duchovných. Ak je niekto iný duchovne ďalej, urobí všetko, aby našiel jeho chyby a "uzemnil ho." Žiarlivosť je hriechom v našom duchovom živote práve tak ako v diele Pánovom.

Niektorí ľudia prechovávajú v srdci zlobu a neveru. Ak sa ich spýtate, či veria alebo nie, odpovedia, že v Božom slove nieto jediného slovka alebo vety, ktorým by neverili. Ak sa ich však spýtate, či veria Božím zasľúbeniam alebo nie, pripustia, že to nedokážu. Akonáhle príde na nich malá skúška, podliehajú nesmiernej panike. Vôbec nedokážu dôverovať Božiemu slovu. Manželka Martina Luthera sa raz obliekla do smútočných šiat, a keď sa jej spýtal prečo, povedala mu, že vyzerá taký utrápený, ako keby umrel Pán Boh.

Mnoho ľudí nežije v náležitom živom spoločenstve s Bohom. Deň čo deň žijú svojvoľne. Dni trávia bez modlitby a čítania Biblie, bez toho, aby hľadali Božiu tvár alebo mali s Ním spoločenstvo. Ba myšlienka na také spoločenstvo v nich budí obavy. To je život bezbožnosti. Hrešíme, zlyhávame a nežijeme duchovne. Mnohí z nás si nikdy nedali toľko práce, aby sa naučili ako správne zaobchádzať so svojím ja. Mnohí z nás si nikdy nedali záležať na tom, aby sa naučili ponechávať vlastné ja bokom.

Boli dvaja bratia, ktorí sa nepohodli kvôli voľákej maličkosti. Stolovali spolu a brali si z jednej misy. Jeden si vždy pre seba vyberal tie najlepšie kúsky mäsa. Keď si to ten druhý všimol, niekoľko dní na to nič nepovedal. Po dvoch týždňoch to už nemohol vydržať a s bratom sa rozišiel. Po malých veciach poznať, akým ste človekom. Rád si čítam životopis Hudsona Taylora. Keď sa nachádzal na svojich cestách, skoro vždy si vyberal tú najhoršiu miestnosť a najhoršiu posteľ. Aj keď sú to maličkosti, náš postoj k nim prezrádza, či žijeme pred Bohom alebo nie.

Telesné hriechy

Nie sú iba hriechy duchovné. Sú aj hriechy telesné. Cudzoložstvo je telesný hriech, nedisciplinované oči sú telesný hriech a nepatričné vzťahy s inými sú rovnako telesný hriech. Mnohí v týchto veciach zlyhávajú. Mnohí hrešia očami, lebo svoje oči nenaučili disciplíne. Mnohí nepatrične jednajú s priateľmi. To sú telesné hriechy. Ide o hriechy v našom vlastnom správaní. Niektoré hriechy s telom nijako nesúvisia, iné hriechy sú s ním spojené.

Bratia a sestry, už ste "urobili zmluvu so svojimi očami"? Dnes majú oči hojnú príležitosť hrešiť. Musíte sa s tým zaoberať pred Pánom. Mnohí kresťania nikdy nespoznajú víťazný Boží život, pokiaľ sa Pán nebude zaoberať ich očami. Priateľstvo je ďalšia vec, na ktorú si musíme dávať veľký pozor. Niektorý brat nadviaže veľmi dobrý priateľský vzťah s neveriacim človekom. Podľa sveta to nie je hriech. Ale podľa Bohom stanoveného života pre kresťana je toto zdôraznené priateľstvo hriechom. To platí aj pre sestry. Jeden misionár na Západe kedysi vyprával o tom, ako sa nejakí neveriaci snažili vytvoriť si s ním mimoriadne priateľské vzťahy. Keď si uvedomil, že je to hriech, odmietol takéto priateľstvo.

Hriechy mysle

Nie sú iba duchovné hriechy a hriechy telesnosti. Sú aj hriechy mysle. Mnohí nehrešia duchovnými hriechmi. Do istej miery skoncovali aj so svojou telesnosťou. Ale nedokážu premôcť svoje myšlienky. Niektorým sa myšlienky túlajú. Myšlienky iných sú podfukárske. Niektorí majú myšlienky nestále. Niektorým sa myšlienky netúlajú, nie sú vyhýbavé, ani nestále, ale sú nečisté alebo plné ilúzií. Niektorí ľudia sú plní pochybností. Iní sú posadnutí túžbou po poznaní. Chcú všetko vedieť a neustanú, dokiaľ sa to nedozvedia. Tí, ktorí majú také myšlienky, neprežívajú víťazný život. Nemali by sme sa domnievať, že je s nami všetko v poriadku. Nad svojimi myšlienkami naozaj víťazia iba nemnohí. Ľudia majú myšlienky nestále, túlavé, prelietavé. Mať prelietavé myšlienky je vážny problém, no mať myšlienky nečisté, je ešte väčší. Niektorí majú nečisté myšlienky, ktoré sa ich húževnato držia. Stretol som sa s jednou sestrou, ktorá vyznávala, že sa jej myšlienky neustále túlajú. Stretol som sa s jedným kresťanom, ktorý vyznával, že jeho myšlienky sú stále nečisté. To prezrádza, že nežijeme Božím životom. Tým všetkým sa musíme zaoberať.

Predstavy už mnohým kresťanom ublížili. Aj pochybnosti už mnohým kresťanom ublížili. Tak napríklad, keď sa na ulici stretneme s bratom a on k nám nie je práve prívetivý, možno sa nazdávame, že sa na nás hnevá alebo o nás zle zmýšľa. Ale keď sa potom vrátime domov, môžeme sa dozvedieť, že jeho neprívetivý postoj súvisel s tým, že minulú noc zle spal, že ho bolí hlava alebo že práve prežíva nejakú nepríjemnosť. Mysleli sme si, že vec voľáko súvisela s nami, ale my sme vlastne príčinou neboli. To naše predstavy nám často ubližujú, a predsa si neraz myslíme, že dokážeme vidieť do srdca iných ľudí. Musíme si uvedomiť, že jedine Pán dokáže vidieť do vnútorností srdca (Zjavenie 2,23). Mnohí majú iných ľudí za takých či onakých. Hrešíme myšlienkami. Príliš mnoho súdime. Máme príliš mnoho falošných predstáv. Bratia a sestry, musíme prísť k Pánovi a vyrovnať sa s tým. Pokiaľ sa nevysporiadame so svojimi myšlienkami, nemôžeme vojsť do života víťazstva v Bohu.

Istý brat je posadnutý po vedení. Všetko si musí zdôvodňovať. Všetko analyzuje a všetko chce pochopiť. Jeho myseľ je veľmi činná. Bohu nedôveruje, ale zato chce vedieť o každej jednej veci vo svojom okolí. Bratia a sestry, takáto túžba všetko vedieť je tiež hriechom. Aj tým sa musíme zaoberať.

Hriechy tela

Sú hriechy, ktoré súvisia s telom. Nemusia to byť nutne veci nečisté. Povedané po ľudsky, nemusí ísť o nič velikého. Ale pre kresťana sú to hriechy. Niektorí ľudia venujú príliš veľa pozornosti jedlu. Iní sa nadmieru oddávajú spánku. Niektorí sa príliš zaoberajú svojím zdravím alebo vzhľadom. Niektorí trpia návykom dopriavať si všelijaké maškrty. Iní zase príliš milujú svoje telo. To všetko sú pred Pánom hriechy.

Mnohí kresťania sú závislí od jedla. Nikdy sa po kresťansky nepostili. To, akými sú ľuďmi, dá sa poznať z toho, ako jedia. Vo chvíli, keď vezmú do rúk príbor, je ostatným jasné, o aký typ ľudí ide. Jeden brat hovorieval: "Mám mimoriadny apetít. Moja chuť do jedla je jednoducho obrovská." Bratia a sestry, nemierne holdovanie jedlu je tiež hriech. Tí, čo sa nedokážu ovládať vo vzťahu k jedlu, hrešia.

Niektorých už trocha horší spánok pripraví o všetku náladu. Zmocní sa ich netrpezlivosť a pri styku s ľuďmi sa nesústredia. Aj to je hriech.

Niektorí radi mlsajú. Za všelijaké maškrty utratia hromadu peňazí. Iní venujú príliš veľkú starostlivosť svojmu vzhľadu. Vždy musia mať pekné šaty. A sú tiež ľudia, ktorí si potrpia na svoje zdravie. Všetko musia mať tak, aby im to bolo na prospech. Kadečo je vraj jedovaté alebo škodí telu. Kadečo ich obmedzuje alebo ohrozuje. Bratia a sestry, to sú príklady posadnutosti vlastným telom. Je veľa ľudí, ktorí príliš miluje svoje telo. Vôbec nedokážu trpieť a ťažko im je napríklad navštíviť chorého. Sú zväzovaní vlastným telom. Pavol hovoril, že krotí svoje telo (1. Korinťanom 9,27). Podroboval si svoje telo. Nepodrobovať si telo je hriech. Mali by sme svoje telo ovládať. Mnohí obetujú ranné modlitby spánku. Mnohí zase obetujú čas na čítanie Písma jedeniu. Mnohí nemôžu slúžiť Pánovi, lebo obetujú príliš veľa pozornosti jedlu a svojmu vzhľadu. Vždy keď sa nedržíme na uzde, je to hriech.

Hriechy povahy

Povaha človeka súvisí s jeho charakterom. Ide o jeho osobné rysy. Každý človek sa rodí s určitými sklonmi. Pán nás neprišiel vyslobodiť iba z hriechov, ale aj z našich sklonov. Niektorí sú od narodenia tvrdohlaví. Iní sa narodia ako nadmieru akurátni. Pre nich dva a dva musí byť vždycky štyri. Sú veľmi presní, ale zároveň aj veľmi nepružní. Správne je to, čo oni pokladajú za správe, a zlé je to, čo pokladajú za zlé. Sú veľmi neústupní. Nech sú kdekoľvek, nech robia čokoľvek, vždy sú tým hlavným sudcom. Niet pochýb, že často je ich postoj veľmi správny, ibaže tá ich správnosť či spravodlivosť má príliš ostré hrany. Chýba im jemnosť a milosť voči bratom. Ich spravodlivosť je tvrdá a neústupná. Bratia a sestry, aj toto je hriech.

Iní sú zase príliš slabí. Bránia sa prevziať akúkoľvek zodpovednosť. So všetkým sa zmieria. Sú pravým opakom tvrdošijných. Niektorí sa mylne domnievajú, že príjemný človek je svätý človek. Ale koľkých príjemných ľudí si Boh použil? Bol Boží Syn na zemi príjemným človekom? Bratia a sestry, taká povaha je rovnako hriechom a treba sa ňou zaoberať.

Niektorí nie sú ani príliš tvrdí, ani príliš jemní, ale radi sa predvádzajú. Nech sú kdekoľvek, chcú, aby si ich ostatní všimli. Všade chcú hovoriť. A keď nemajú príležitosť, nemajú pokoja dokiaľ nedosiahnu to, aby si každý všimol ich prítomnosti. Dávajú svoju prítomnosť najavo, nech prídu kdekoľvek, a nikdy nedokážu byť v pokoji.

Niektorí bratia sú veľmi utiahnutí. Nikde sa nechcú predvádzať. Vždycky sedávajú v kúte. Aj to je hriech a mali by sme sa tým zaoberať.

Niektorí bratia sú veľmi vznetliví. Iní zase veľmi pomalí. Jeden brat raz hovoril: "Chvála Bohu, mám prudkú povahu. Rýchlo s rozhnevám a rovnako rýchlo na to i zabudnem. Ráno sa trebárs hrozne rozčúlim, ale o päť minút je po všetkom. Než odídem do práce, už o tom neviem." Lenže jeho žena a deti trpia celý deň. Keď sa vráti z práce, jeho žena to stále ešte cíti. A jemu to pripadá veľmi čudné. Dokonca si o sebe myslí, aký je dobrý! To je hriech a aj s tým sa treba vyrovnať.

Iní ľudia sú vo všetkom pomalí. Niektorú vec nechajú nevybavenú hoci aj desať dní. To je lenivosť. Aj takou povahou sa treba zaoberať.

Každý človek má svoje zvláštnosti. Aj keď sú niektorí spasení, jednajú s ostatnými veľmi stroho. Vyhrocujú situácie. Všetko im pripadá dôležité. Nikdy druhých nevyužívajú, ale ani oni druhým nikdy nedovolia, aby využili ich. Nikdy druhým neubližujú, ale keď druhí ublížia im, berú oko za oko a zub za zub. Sú veľmi vypočítaví a nič nenechajú iba tak. Iní zase s blížnymi nejednajú príkro, ale sú veľmi lakomí. Využijú druhých, aj keby šlo iba o pár halierov. Niežeby iných okrádali, ale využívajú aj svojich domácich zamestnancov alebo vodiča.

Niektorí sú veľkí tárajovia. Nech sú kdekoľvek, rozhovor nikdy neviazne. O jednej rodine klebetia, inú kritizujú. Niektorí príliš nerozvážne nakladajú s pravdou. O všetkom, čo vedia, sa musia podeliť so svojím okolím. Niektorí radi preháňajú. Nie že by klamali, ale všetko, čo povedia, je prehnané. Všetky tieto povahové črty sú spojené s tým, ako sa vyjadrujeme. Ak túžime víťaziť a žiť víťazným životom, musíme sa vyrovnať so všetkými takými vecami. Ak sme sa ich nedokázali zbaviť, treba sa aj v týchto usilovať o víťazstvo.

O týchto veciach musím hovoriť, lebo každodenný život kresťanov má ďaleko k zbožnosti. Niektorí bratia vidia na druhých iba chyby a nedokážu oceniť ich cnosti. Z ich úst vychádzajú iba slová kritiky. Raz sa akýsi brat zo severnej Číny prepracoval k víťazstvu. Predtým stále na každom hľadal chyby. Keď sa stretol s nejakým človekom, bol vstave ukázať aj do sedem vecí, ktoré sú nesprávne. Potom stretol iného a robil to isté. Povedal som tomu bratovi, že vidí toľko problémov na iných preto, lebo problém je on sám. Bola to jeho povaha, jeho vrodená dispozícia. Bratia a sestry, to všetko sú hriechy. Každý víťaziaci kresťan žije nad týmito vecami, a nie v ich područí.

Neochota uposlúchnuť Božie slovo

Nielen tieto záporné stránky utvárajú naše hriechy. Biblia nám ukazuje, že zanedbávať pred Bohom poslušnosť Jeho slovu je rovnako hriechom. Bratia a sestry, koľko Božích prikázaní ste už čítali a koľko ste ich uposlúchli? Koľko manželov miluje svoje manželky, a koľko manželiek sa podriaďuje svojím manželom? Jedna taká manželka raz povedala, že vie, že by sa mala podriaďovať svojmu mužovi, lenže predtým než sa poddá, vždy sa trochu poháda. Nakoniec si uvedomila, že žiadnu pravú poddanosť podľa normy Božieho prikázania nikdy nemala. A to je samozrejme hriech.

Koľko kresťanov si uvedomuje, že aj skľúčenosť je hriech? Biblia hovorí, že sa máme vždycky radovať. Koľko kresťanov poslúcha toto prikázanie? Musíme si uvedomiť, že utrápenosť je hriech. Každý, kto sa neraduje, hreší. Božie prikázanie je nerobiť si starosti. Ak si robíme starosti, hrešíme. Podľa Božieho prikázania byť skľúčeným a ustaraným značí hrešiť. Samozrejme, podľa prirodzeného človeka byť skleslý a ustaraný neznamená hrešiť. Avšak Božie slovo hovorí, že úzkostlivá starostlivosť je hriech.

Vo všetkom by sme mali vzdávať vďaky. To je Božie prikázanie. Za každých okolností by sme mali hovoriť: "Bože! Ďakujem Ti a chválim Ťa!" Aj keď sa stretneme s ťažkosťami, mali by sme jednostaj hovoriť: "Bože, ďakujem Ti a chválim Ťa." Poznal som príbeh o žene, ktorá mala deväť detí. Myslela si, že prikázanie o tom, že si nemáme robiť starosti, je nesprávne. Namietala, že matka musí byť starostlivá. Domnievala sa, že hriech je nebyť starostlivá. Svojou úzkostlivosťou prišla o dve deti a mala za to, že tých ostatných sedem musí vychovávať v úzkostlivej starostlivosti. Nechápala, že ustaranosť je hriech. Domnievala sa, že robiť si starosti je jej povinnosťou.

Vždycky sa radovať je Božím prikázaním. Nerobiť si starosti je tiež Božie prikázanie. Vo všetkom vzdávať vďaky je tým viac Božie prikázanie. Víťazstvo a sila nám umožňuje dodržiavať Božie prikázania. Tí, čo nedokážu víťaziť, nemôžu dodržiavať Božie prikázania.

Nevydať Bohu to, o čo žiada

Boh vyžaduje našu bezvýhradnú oddanosť. Žiada, aby sme Mu zasvätili svoje ženy a deti. Požaduje tiež, aby sme Mu úplne vydali svoju živnosť. Vyžaduje, aby sme Mu vydali všetky svoje peniaze. Každý kresťan si chce niečo ponechať pre seba. Ale, milí bratia a sestry, musíme si uvedomiť, že v Starej zmluve boli nariadené desiatky, obetovanie jednej desatiny; v Novej zmluve by to, čo Bohu dávame, malo byť desať desatín. Náš dom, pozemok, žena i deti, ba i my sami - to všetko musí byť úplne vydané Bohu.

Mnohí kresťania sa obávajú, že Boh ich bude zarmucovať. Bol jeden kresťan, ktorý sa veľmi bál zasvätiť sa Bohu. Hovoril: "Ak sa obetujem Bohu, čo potom, keď na mňa zošle utrpenie?" Celkom vážne som mu odpovedal: "Aký je podľa teba náš Boh? Keď sa neposlušné dieťa stane poddajným a povie svojim rodičom, že odteraz ich bude poslúchať, myslíš, že rodičia mu naschvál spôsobia utrpenie? A ak áno, tak už nie sú jeho rodiča, ale jeho sudcovia. Ak sú naozaj jeho rodičia, určite sa o svoje dieťa budú starať. Myslíš, že Boh ti bude naschvál spôsobovať utrpenie, že si s tebou bude zahrávať? Zabúdaš, že to je tvoj Otec!"

Bratia a sestry, iba tí, ktorí sa vydali Bohu, majú opravdivú moc. Môžu svoju živnosť vložiť do Jeho rúk. Môžu do Božích rúk vkladať svojich otcov, matky, ženy i deti. Do Božích rúk môžu vložiť svoje peniaze. Takí ľudia nevezmú, čo im Boh dal, a nepremárnia to vo svete. Dokonca i svoj život zasvätili Pánovi. Ten, kto sa obáva vydať Bohu svoje veci, svoje hmotné statky a svoje vzťahy k ostatným, ešte nezvíťazil. Čím viacej sa človek vydáva Bohu, tým viacej má sily. Tí, čo sa vydávajú Bohu ochotne, ako by Ho takmer povzbudzovali, aby bral viac. Ako by Bohu hovorili: "Len ber viac!" Život takto Bohu oddaný je život radostný. Je to život moci. Ak sa človek nevydá, nielenže hreší, ale tiež sa mu nedostáva moci.

Obľubovanie neprávosti a neochota kajať sa z hriechov, ktoré by sme mali vyznať

Ľudia sa často zaoberajú všelijakými vecami, ale vo svojom srdci odmietajú pripustiť, že to, čo robia, sú hriechy. Podľa žalmu 66,18 majú v srdci zlý úmysel. Ich srdce hriechy miluje, a oni nie sú ochotní ich opustiť. Nielenže tu je túžba, je tu láska a náchylnosť k nim a neochota tieto hriechy opustiť. Existuje skrytá láska k hriechu, srdce, ktoré odmieta uznať hriechy ako hriechy. Hoci by sme si svoju lásku k týmto veciam nikdy nepripustili a nikdy nahlas nepovedali, že po tých veciach túžime, naše srdce za nimi pobeží dokonca ešte skôr než sa za nimi vydajú naše nohy. Častokrát nie je hriech záležitosťou vonkajšieho správania, lež záležitosťou lásky v srdci. Ak sú nejaké neprávosti, ktoré radi prechovávame vo svojom srdci, musíme nad nimi zvíťaziť.

Mnohí ľudia majú nielen srdce náchylné k neprávosti, ale tiež odmietajú mnohé zo svojich hriechov uznať. Niektorý veriaci často urazí niekoho z bratov. Keď ho na to niekto upozorní, hneď pripustí, že je to pravda a urobí nejaké vonkajšie úpravy - začne s tým druhým bratom jednať lepšie, potriasať mu rukou o niečo vrelejšie a správať sa k nemu milšie. Bratia a sestry, dokážeme nanajvýš zmeniť svoje postoje, ale to Boh neuznáva. Boh neuznáva zmeny v našich postojoch. Mnohé veci si vyžadujú odškodnenie. Peniaze sa musia vrátiť. Aj keď veľa ľudí nemá čas poslúchať naše dlhé príbehy, aj tak musíme svoje hriechy vyznávať.

Biblia nikde nehovorí, že by sme mali druhým svoje hriechy vykladať podrobne. Biblie nám nikde nehovorí, aby sme svoje hriechy líčili ako v románe. Pán hovorí: "Keď tvoj brat zhreší..." (Matúš 18,15) Na počte hriechov nezáleží. Keď za nami príde brat a vyznáva: "Brat, zhrešil som proti tebe," musíme mu odpustiť. Netreba vyrozprávať všetky skryté súvislosti. Žiadne pozemské ucho nie je hodné vypočuť všetky tie príbehy, a žiadne pozemské ucho by ich ani všetky neznieslo. Bratia a sestry, koľko máme ešte obľúbených hriechov? Koľko hriechov ešte zostalo nedotknutých? Ak sú v našom srdci nejaké hriechy, musíme nad nimi zvíťaziť. Pokiaľ nezvíťazíme, nedokážeme tieto hriechy prekonať.

VÍŤAZSTVÁ SÚ POTREBNÉ A MOŽNÉ

Bratia a sestry, ak zistíte, že aj vy máte ešte hriechy, o ktorých sme sa zmienili, určite potrebujete zvíťaziť. Neviem, koľko z týchto osmorakých hriechov páchate. Možno hrešíte iba jedným alebo dvoma, možno ich je viacej. Ale Boh nedopustí, aby vás zväzoval jeden, dva alebo viaceré hriechy. Možno vidíte na bratovi pár nedostatkov, na ďalšom objavíte iné vady a na treťom taktiež uvidíte nedôslednosti. Ale bratia a sestry, je špatné mať toľko chýb. Vôbec nie je nutné mať chyby. Mali by sme ďakovať Pánovi a chváliť Ho za to, že všetky hriechy ležia pod našimi nohami. Ďakujte Bohu a chváľte Ho. Žiadny hriech nie je taký veliký, aby sme ho museli páchať. Vďaka Bohu a chvála Mu! Žiadne pokušenie nie je priveľké, aby sme nad ním nemohli zvíťaziť.

Život, aký nám Pán určil, je životom nepretržitého spoločenstva s Bohom. Každý kresťan môže konať Božiu vôľu a každý kresťan môže byť úplne oslobodený od svojich prirodzených náklonností. Každý kresťan môže hriech prekonať úplne a každý kresťan môže prekonať aj svoje vrodené sklony. Každý kresťan môže všetko úplne vydať Bohu a byť oslobodený od lásky k hriechu. Vďaka Pánovi a chvála Mu. To nie je voľáky idealistický život. Je to život, aký možno úplne uskutočniť.

BYŤ ÚPRIMNÝ A NIČ SI NENAHOVÁRAŤ

Musíme sa modliť k Bohu, aby sme neklamali sami seba. Boh môže požehnať iba jednému typu ľudí - tým, čo sú pred Ním úprimní. Na Filipovom kázaní vidíme, že akonáhle prestaneme pred Bohom luhať, príde Jeho požehnanie. Musíme povedať: "Bože, ja som Ti luhal. Odpusť mi." Keď sa modlíme takto, Pán nám ihneď požehná. Bratia a sestry, možno, že sme hovorili: "Bože, uspokoj ma." Musíme si ale uvedomiť, že tí, kto sú neuspokojení, ešte nemusia byť hladní. Aby sme dosiahli uspokojenie, musíme byť lační. Keď márnotratný syn odišiel od otca, všetko premrhal a potom túžil naplniť si žalúdok aspoň pomyjami, ktoré žrali svine, nikto mu nič nedal. Také je neuspokojenie. Niektorí ľudia sú dennodenne neuspokojení a žalúdky majú plné pomyjí. Jedna vec je byť neuspokojený, iná vec je byť hladný. Ako môžeme byť uspokojení, keď sme slabí a stále zlyhávame? Aj keď nás to neuspokojuje, napĺňame sa takto a deň za dňom žijeme takýto život. Potrebujeme nielen neuspokojenie, ale i hlad. Pán môže na tejto konferencii požehnať iba jednému druhu ľudí: hladným. Boh nesľubuje, že naplní neuspokojených. Bratia a sestry, skoncujme s luhaním. Už sme sa Bohu naluhali dosť. Bratia a sestry, zlyhávali sme! Zlyhávali sme pred Bohom! Toto vyznávať pred ľuďmi je na slávu Božieho mena. Ďakujte Mu a chváľte Ho! Všetci, ktorí sú úprimní, budú požehnaní. Ďakujte Mu a chváľte Ho! Som presvedčený, že mnohí sa tentokrát stretnú s Bohom a Boh im požehná.

 

© 1997 Living Stream Ministry
Prvé vydanie -- máj 1997

Prejdite do: 
Tagy: