zostavené podľa letáku: Je ľudské... ktorý si môžete zdarma objednať tu na stránke
Je ľudské POTREBOVAŤ BOHA. V skutočnosti nemá naša potreba Boha nič spoločné s náboženstvom ani so žiadnou našou slabosťou, či hriešnosťou. Boha potrebujeme jednoducho preto, lebo sme ľudia. Hlboký význam našej potreby Boha je priam znakom pravej a normálnej ľudskosti. Kráľ Dávid povedal: „Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách, tak dychtí moja duša po Tebe, ó Bože!“ (Žalm 42:2). Takto vyjadril svoju túžbu po Bohu 
dávny panovník - kráľ Dávid. Jeho túžba nie je náboženská; pramení zo skutočnosti, že Dávid bol človek ako každý druhý. Smäd po Bohu je základnou charakteristikou toho, že sme ľudia; odlišuje nás od všetkých ostatných živých stvorení na zemi. Jedine človek pociťuje potrebu Boha. Ľudské dejiny sú plnené ľudských snáh po uspokojení hlbokého vnútorného smädu po Bohu.Keď Boh stvoril človeka, nestvoril ho ako náradie, ktorým sa má vykonávať nejaká práca. Boh ho stvoril ako nádobu, schránku, ktorá Ho mala obsahovať. Keď hovoríme o Bohu ako Stvoriteľovi, apoštol Pavol poznamenáva: „Či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty sformoval jednu nádobu ku cti, druhú ku hanbe?“ (List Rimanom 9:21).
Boh je teda týmto božským Hrnčiarom a my sme Jeho hlinenými nádobami.
On nás vyformoval tak, aby sme Ho mohli obsahovať.Zmyslom našej ľudskej existencie teda je byť naplnení Bohom a vyjadrovať Ho. Ako Božie nádoby sme boli stvorení na obraz Svojho Stvoriteľa (Kniha Genezis 1:26 ). Boh v nás ďalej vyformoval ľudského ducha, aby sme Ho mohli prijať (Kniha Zachariáš 12:1). Boh je Duch (Evanjelium Jánovo 4:24) a my, hlboko v nás, máme ľudského ducha, aby sme mohli Boha kontaktovať, prijímať a obsahovať (Kniha Prísloví 20:27 -duch človeka je lampou Hospodinovou). Náš duch je lampou, ktorej svetlom má byť sám Boh. Náš duch je tiež podobný fyzickému žalúdku. Keď je náš žalúdok prázdny pociťujeme hlad a nespokojnosť. Podobne tak, keď je prázdny náš duch, keď v ňom niet Boha, pociťujeme v hĺbke svojej bytosti vnútorný hlad. Tento hlad patrí k našej ľudskej bytosti, a okrem Boha samotného ho nič nemôže utíšiť.
Boh nás stvoril nielen s duchom; okrem toho do našich sŕdc vložil večnosť (Kniha Kazateľ 3:11 -Učinil všetko krásne v svoj čas, i večnosť dal do ich srdca). To znamená, že v našom ľudskom srdci spočíva túžba po niečom večnom. Nezávislé na tom ako bohatí alebo úspešní by sme mohli byť, hlboko v nás zostáva hlodajúci pocit márnosti a volanie po skutočnosti.
Žiadna dočasná vec nemôže uspokojiť túto vnútornú prázdnotu. To dokazuje, že v nás tkvie túžba po večných veciach. Iba Jedna osoba v celom vesmíre je večná—je to večný Boh. Iba On môže uspokojiť túžbu po večnosti vychádzajúcu z našich sŕdc. V našom vnútri spočíva smäd po naplnení Bohom a v Bohu je zodpovedajúca túžba po vstúpení do nás a po zjednotení sa s nami. Kvôli tomu,
aby Boh uspokojil Svoju túžbu a uhasil náš smäd, sám sa stal človekom, ktorý sa volal Ježiš. Tento človek bol naplnený Bohom a Boh bol prejavený vo všetkých Jeho slovách a skutkoch. Ježiš bol ako práve takáto osoba, tou najnormálnejšou ľudskou bytosťou, ktorá kedy žila. On je taký, akými Boh chcel, aby sme boli my všetci—On je ľudskou bytosťou naplnenou Bohom, z ktorej sa Boh mohol šíriť ďalej. Na konci Svojho ľudského života bol Ježiš, Bohočlovek, ukrižovaný, aby odstránil hriech celého ľudského pokolenia (Evanjelium Jánovo 1:29). Na tretí deň vstal z mŕtvych a stal sa oživujúcim Duchom (1. List Korinťanom 15:45b). Teraz je Ježiš, ako tento oživujúci Duch, stále dostupný a pripravený, aby vstúpil do tvojho ducha a uhasil tvoj vnútorný smäd po Bohu. Jednoducho sa voči Nemu otvor a povedz Mu:
„Pane Ježišu,
potrebujem Ťa a zároveň Ťa teraz
aj prijímam. Vezmi všetky
moje hriechy a naplň prázdnotu
v mojom duchu.“
Pán určite odpovie na tvoju modlitbu a tvoja základná ľudská potreba—potreba Boha—bude uspokojená.
zostavené podľa letáku: Je ľudské... ktorý si môžete zdarma objednať na www.prud.sk