Prinášať bohatstvo Božieho slova celému Božiemu ľudu
Watchman Nee (1903-1972) bol významný kresťanský kazateľ, učiteľ a spisovateľ z Číny. Jeho život bol poznamenaný hlbokou vierou v Krista, službou miestnym cirkvám a nakoniec uväznením pre svoju vieru.
Watchman Nee čoskoro po svojej spáse začal milovať Pána a mal veľkú túžbu kázať evanjelium svojim spolužiakom a krajanom vhod či nevhod. Vďaka jeho kázaniu boli takmer všetci jeho spolužiaci privedení k Pánovi a v roku 1923 nastalo na jeho škole prebudenie, ktoré sa široko rozšírilo medzi ľuďmi v jeho meste. Stovky ľudí boli zachránené a ich životy sa zmenili. Watchman Nee nenavštevoval žiadnu teologickú školu ani biblický inštitút. Väčšinu toho, čo sa naučil o Kristovi, duchovných veciach a dejinách cirkvi, získal štúdiom Biblie a čítaním kníh duchovných ľudí. Watchman Nee bol nielen skvelým študentom Biblie, ale aj čitateľom duchovnej literatúry. Mal pozoruhodný dar vyberať, porozumieť, rozlišovať a zapamätať si ten správny materiál. Dokázal okamžite pochopiť hlavné body akejkoľvek knihy.
Kvôli pracovnému preťaženiu a nedostatočnej fyzickej starostlivosti ochorel Watchman Nee v roku 1924 na tuberkulózu. Situácia bola natoľko vážna, že sa rozšírili nepravdivé správy o jeho smrti. Počas svojej choroby sa naučil dôverovať Bohu ohľadom svojej existencie a Boh sa oň verne staral. Boh ho milostivo uzdravil z tuberkulózy, ale vo svojej zvrchovanosti mu ponechal anginu pectoris. Každú chvíľu mohol zomrieť. To ho však spontánne priviedlo k úplnej dôvere v Pána. V každom okamihu žil z viery v Boha a po celé roky až do svojej smrti ho Boh zaopatrieval svojou milostivou starostlivosťou a životom vzkriesenia. Skrze tieto fyzické ťažkosti zakúšal Boha a tešil sa z Neho oveľa viac, ako by bolo možné bez nich. Božie uzdravenie, ktoré Watchman Nee zažil, nebolo len zázračným Božím činom, ale bolo to pôsobenie života vzkriesenia skrze milosť uplatňovania živej viery vo verné Božie Slovo pre budovanie a rast v živote. Nebol to len zázrak Božej moci, bola to úplne záležitosť milosti a božského života.
Kedykoľvek bola Watchmanovi Nee položená nejaká otázka, jeho odpoveď bola vždy praktická, vecná, jasná, plná pomazania a svetla. Jeho správanie bolo veľmi prirodzené a otvorené; bol to človek ľahko prístupný. Mal široké srdce. V duchovných otázkach stúpal k výšinám a dotýkal sa hlbín. Mal bohaté znalosti a skúsenosti vo veciach týkajúcich sa Božích princípov a Božieho zámeru. Vždy pôsobil príjemným dojmom, ale vždy vzbuzoval úctu. Jeho postoj bol mierny a pokojný a jeho slová boli plné pomazania. Pri rozhovore s ním nebol cítiť odstup, ale pocit osvieženia a podpory. Dojem, ktorý zanechal svojimi slovami a správaním, je nezabudnuteľný. Watchman Nee uvidel dôležitú vec týkajúcu sa našej služby: Nezáleží na kvantite, ale na kvalite. Skutočná služba je pretiekaním života.
V februári 1949 sa Watchman Nee po dlhých modlitbách a úvahách rozhodol zostať v Šanghaji kvôli svojmu bremenu pre miestne cirkvi, spolupracovníkov a Pánovo svedectvo v pevninskej Číne. Na jednej strane plne dôveroval Pánovej zvrchovanosti, na druhej strane si bol vedomý nebezpečenstva a bol pripravený obetovať sa pre Pánovo svedectvo. Na jar 1952 bol pre svoju vieru zatknutý a uväznený a v lete 1956 bol po dlhom procese odsúdený na pätnásť rokov väzenia. Nikdy však nebol prepustený. Počas jeho väznenia boli povolené len príležitostné návštevy jeho manželky. Zomrela 7. novembra 1971. Watchman Nee bol jej smrťou hlboko zarmútený a úplne odrezaný od kontaktu s okolitým svetom. Čoskoro potom, 30. mája 1972, ukončil Watchman Nee svoje putovanie po tejto zemi a spočinul v Kristovi, ktorému slúžil aj za cenu svojho života. Pod vankúšom zanechal na kúsku papiera niekoľko riadkov písaných veľkým, roztrasseným písmom: "Kristus je Syn Boží, ktorý zomrel pre vykúpenie hriešnikov a po troch dňoch vstal z mŕtvych. To je najväčšia pravda vo vesmíre. Umriem pre svoju vieru v Krista. Watchman Nee."
"Je dôležité, aby sme prijali Božie usporiadanie našich okolností. Je to výchova Ducha Svätého. Jediný únik z Božieho usporiadania znamená stratu príležitosti na zvýšenie našej kapacity. Veriaci človek nemôže nikdy zostať rovnaký potom, čo prejde utrpením."
"Keď som začal slúžiť Pánovi, mal som obavy o svojebytie. Pretože som však mal kráčať po Pánovej ceste, spoliehal som sa na to, že ma hmotne zabezpečí On. V rokoch 1921 a 1922 bolo v Číne len veľmi málo kazateľov, ktorí žili tak, že spoliehali len na Pána. Keď som však vzhliadol k Pánovi, povedal mi: 'Ak nedokážeš žiť z viery, nemôžeš pre mňa konať dielo.' Vedel som, že aby som mohol slúžiť živému Bohu, musím konať živé dielo a mať živú vieru. Boh sa postaral o všetky moje potreby a nikdy nesklamal."