Božím zámerom je získať skupinu ľudí, ktorí sú podobní Jeho Synovi. Keď čítame list Rimanom 8:29, nájdeme Boží zámer: „ Lebo ktorých (Boh) vopred poznal, tých aj predurčil na podobu obrazu svojho Syna, aby On bol prvorodený medzi mnohými bratmi.“ Boh si praje mať veľa synov a tiež túži, aby všetci títo synovia boli ako Jeho Syn. Potom už Jeho Syn nebude iba jednorodeným, ale aj prvorodeným medzi mnohými bratmi. Božím želaním je získať takúto skupinu ľudí. Ak toto pochopíme, uvedomíme si vzácnosť človeka a zaradujeme sa pri každej zmienke o človeku. Ako si Boh cení človeka! Veď dokonca On sám sa stal človekom! Božím plánom je získať človeka. Keď Boh získa človeka, naplní sa Boží plán.
Prostredníctvom človeka sa napĺňa Boží plán a pomocou človeka sa uspokojuje Božia potreba. Čo teda Boh požaduje od človeka, ktorého stvoril? Človek má vládnuť. Keď Boh stvoril človeka, nepredurčil ho k pádu. O ľudskom páde sa nepíše v prvej, ale až v tretej kapitole knihy Genezis. Boh vo Svojom stvoriteľskom pláne nepredurčil človeka k tomu, aby hrešil, ba ani vykúpenie Boh neurčil najprv. Neznižujeme tým dôležitosť vykúpenia, iba tvrdíme, že vykúpenie nebolo predurčené Bohom. Keby tomu tak bolo, potom by človek musel zhrešiť. To však Boh nepredurčil. V Božom pláne stvorenia človeka bolo človeku určené, aby vládol. Takto to zjavuje Genezis 1:26. Boh nám tu ukazuje Svoju túžbu a prezrádza nám tajomstvo Svojho plánu. „A Bôh riekol: Učiňme človeka na svoj obraz a podľa svojej podoby, a nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom a nad hovädami a nad celou zemou a nad každým plazom, ktorý sa plazí na zemi.“ Toto je Božím zámerom pri stvorení človeka. ...
Prečítajme si ešte raz Genezis 1:26: „A Bôh riekol: Učiňme človeka na svoj obraz a podľa svojej podoby, a nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom a nad hovädami a nad celou zemou ...“ Zdá sa, že sa tu veta skončí, avšak je k nej pripojená aj ďalšia časť: „...a nad každým plazom, ktorý sa plazí na zemi.“ (RHP). Vidíme, že plaziace sa tvory zastávajú významnú pozíciu, pretože Boh o nich hovorí až po výraze „nad celou zemou“. Z toho vyplýva, že pokiaľ chce človek vládnuť nad celou zemou, nemôže podceňovať plazy, pretože Boží nepriateľ je zosobnený v týchto tvoroch. Had v Genezis 3 a škorpióny v Lukášovi 10 sú plaziace sa živočíchy. Existuje nielen had, ktorý predstavuje satana, ale tiež škorpióny, ktoré predstavujú hriešnych a nečistých duchov. Had a škorpióny pôsobia na tejto zemi. Problém sa nachádza na zemi.
Musíme preto rozlišovať medzi dielom spásy duše a dielom Božím. Často dielo spásy duše nie je nevyhnutne dielom Božím. Spása duše sa zaoberá problémom človeka, avšak Božie dielo vyžaduje, aby človek uplatňoval právomoc vládnuť nad všetkým Božím stvorením. Boh potrebuje, aby v strede Jeho stvorenia stála autorita, a On si vybral človeka, ktorý má byť touto autoritou. Keby sme žili len pre nás samých, teda iba kvôli ľuďom, potom by celá naša snaha a túžba spočívala v tom, aby sme viac milovali Pána, boli svätejší, horlivejší a aby sme pomohli k spáse viac dušiam. Všetky tieto veci sú naozaj dobré, ale veľmi sa sústreďujú na človeka. Dbajú iba na blaho človeka a pritom zanedbávajú Božie dielo a Jeho potreby. Musíme pochopiť, že Boh má Svoje potreby. Na tejto zemi nežijeme len preto, aby sme naplnili ľudské potreby, ale sme tu ešte viac na to, aby sme naplnili Božie potreby. Vďaka Bohu, že nám dal službu privádzať ľudí k zmiereniu, ale aj keby sme spasili všetky duše na svete, neuskutočnili by sme tým Božie dielo a tiež by sme neuspokojili Božie požiadavky. Je tu ešte niečo, čo nazývame Božím dielom, Božími potrebami. Keď Boh stvoril človeka, hovoril o tom, čo potrebuje. Zjavil nám, že človek má panovať a vládnuť nad celým Jeho stvorením a má vyhlasovať Božie víťazstvo. Vládnuť ako zástupca Boha nie je žiadnou maličkosťou. Naopak, je to obrovská vec. Boh potrebuje ľudí, ktorým môže dôverovať a ktorí Ho nesklamú. V tom spočíva Božie dielo a to, čo Boh chce získať.
V žiadnom prípade nechceme ubrať na dôležitosti diela ohlasovania evanjelia. Pokiaľ sa však len usilujeme ohlasovať evanjelium a spásu duší, týmto samotným nezasadíme satanovi osudnú ranu. Pokiaľ človek nevzal zem satanovi z rúk a neobnovil ju, nedosiahol ešte cieľ, pre ktorý ho Boh stvoril. Neraz spása duše slúži len k dobru človeka, ale víťazstvo nad satanom uspokojuje Božiu potrebu. Keď zachraňujeme duše, riešime ľudské potreby, ale keď bojujeme so satanom, uspokojujeme Božiu potrebu.
Bratia a sestry, toto niečo stojí. Vieme ako môžu démoni hovoriť. Jeden démon odpovedal: „Ježiša poznám, aj o Pavlovi viem; ale kto ste vy?“ (Sk 19:15). Keď sa démon stretne s nami, utečie alebo neutečie? Ohlasovať evanjelium niečo vyžaduje, ale keď chceme poraziť satana musíme zaplatiť oveľa väčšiu cenu.
Nehovoríme tu o kázaní alebo vyučovaní. Vec, o ktorej hovoríme si vyžaduje tréning a cena je mimoriadne vysoká. Ak máme byť tými, ktorých Boh použije k zničeniu celého satanovho diela a autority, musíme byť celkom a absolútne poslušní Pánovi! Pokiaľ robíme iné dielo, nezáleží na tom, či si ponecháme niečo z nás, ale keď bojujeme so satanom, nemôžeme si pre seba nechať ani ten najmenší priestor. Môžeme si ponechať nejakú neodovzdanú časť pre seba a pritom študovať Písmo, ohlasovať evanjelium, pomáhať cirkvi či bratom, ale keď chceme poraziť satana, musíme sa celkom vzdať svojho ja. Nikdy nepohneme satanom, pokiaľ si zachováme svoje ja. Nech nám Boh otvorí oči, aby sme uvideli, že Jeho zámer si vyžaduje, aby sme boli pre Neho celkom a absolútne k dispozícii. Premenlivý človek nemôže nikdy zvíťaziť nad satanom. Nech Boh prehovára tieto slová do našich sŕdc. ...
Úryvok z prvej kapitoly knihy SLAVNÁ CÍRKEV