V Biblii, v Jánovom evanjeliu je vo 4. kapitole opísaný skutočný príbeh ženy, ktorá hľadala uspokojenie, životné naplnenie. Vo svojom hľadaní bola „smädná“ po šťastí, pochopení, láske a po „domove“. Táto udalosť, ktorá sa hádam pri troche fantázie dá aplikovať na život každého z nás, je zaznamenaná takto:
Ježiš opustil Judsko a šiel zase do Galiley. Musel však ísť cez Samáriu. Tak prišiel v Samárii do mesta menom Sychar, blízko pozemku, ktorý Jákob dal synovi Jozefovi. Tam bola Jákobova studňa. Ježiš, ustatý cestou, sadol si pri studni; a bolo asi poludnie. Tu prišla žena zo Samárie načrieť vody. I povedal jej Ježiš: Daj sa mi napiť! ... Keby si poznala dar Boží a kto ti hovorí: Daj sa mi napiť, - ty by si Jeho prosila, a On by ti dal živú vodu. Povedala Mu: Pane, ani načieradla nemáš, a studňa je hlboká, odkiaľ máš teda živú vodu? ... Ježiš riekol: Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť. Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu. Tu Mu povedala žena: Pane, daj mi tej vody, aby som nežíznila a neprichádzala sem načierať. Riekol jej: Choď, zavolaj si muža a príď sem! I odpovedala žena: Nemám muža. Ježiš jej riekol: Správne si povedala, že nemáš muža; lebo mala si piatich mužov, a ten, ktorého teraz máš, nie je ti mužom; to si správne povedala.
Veľmi jasný a priamočiary príbeh. Smädný Spasiteľ prichádza ku studni, aby si oddýchol a napil sa. Zrazu prichádza žena, je si vedomá svojho fyzického smädu, no zatiaľ si neuvedomuje, že celý svoj život bola hnaná aj iným smädom, smädom ďaleko hlbším, ďaleko bytostnejším a podstatnejším... Prichádzala k vode, ktorá vyvierala zo zeme – bola to „zemská“ voda, voda tohto sveta, pochádzajúca zo zdrojov, ktoré má tento svet, voda schopná len dočasne uspokojiť smäd. No jej smäd bol hlbší... vlastne, náš smäd je hlbší... oveľa hlbší...
...každý, kto pije z tejto vody bude zase žízniť – pitie vody v tomto kontexte predstavuje potešovanie sa materiálnymi vecami a rozptýlením získaným zábavou, ktorú ponúka svet. Toto však nemôže nikdy utíšiť smäd, ktorý je hlboko vo vnútri človeka. Bez ohľadu na to ako veľa takejto „materialistickej“ a „svetskej“ vody človek vypije, bude znova a znova smädný. Vlastne, čím viac takejto „vody“ vypije tým smädnejší bude. (1)
Lebo mala si piatich mužov, a ten, ktorého teraz máš, nie je ti mužom Táto žena už vyskúšala prvého manžela, pila teda takúto „vodu,“ no neuspokojilo ju to. Potom vyskúšala druhého, tretieho, štvrtého a piateho manžela. Keďže stále zostávala neuspokojená, skúšala nájsť spokojnosť pri ďalšom. To ako vymieňala manželov jednoznačne dokazuje, že akokoľvek veľa „vody“ vypila, stále zostávala smädná. „Každý, kto pije z tejto vody bude zase žízniť.” Toto Ježišovo slovo je nepopierateľne pravdivé! (2)
Možno si tento smäd neuvedomujeme, tak isto ako si ho neuvedomovala ani ona. Preto musel niekto prísť a povedať: "hoci si to nechceš priznať, to čo robíš, to ako žiješ, a zrejme sa za mnohé aj hanbíš, to ukazuje, že si „smädná“. Potrebuješ skutočnú živú vodu." Žene sa zazdalo, že to bude asi prorok, keď vie veci, ktoré sú skryté hlboko pred očami ľudí. Uvedomila si, že to čo tento človek hovorí je pravda. Po niekoľkých ďalších vetách, keď začala hovoriť o akomsi klaňaní sa Bohu a snažila sa pritom vyzerať „dobre“ však napokon povedala aj toto:
Viem, že prichádza Mesiáš, ktorý sa volá Kristus... Riekol jej Ježiš: Ja som to, ktorý rozprávam s tebou.
A tu žena uverila v Krista, Mesiáša. Najprv si uvedomila, že v jej vnútri je smäd. Veci, ľudia, udalosti, zábava ani „láska“ ten smäd neuhasia. To skúsila, to vedela. Potom si uvedomila, že musí prísť niekto, o kom už aj niečo počula, a ten niekto – Kristus – ten bude riešením. A ON je teraz tu. Je tu niekto, kto má ŽIVÚ vodu, vodu, ktorá uhasí smäd a zaženie prázdnotu a smrť, ktorú cítim keď je smäd najsilnejší... Uverila teda v Krista, ktorý zomrel za jej hriechy, omyly a chyby, no viac uverila v Toho, kto má živú vodu – ON JE ŽIVÁ VODA – to z Neho sa môže napiť. Uverila a tým sa napila. Zrazu bola prvý krát v živote uspokojená, smrť vystriedal život, smäd vystriedalo nekonečné uspokojenie. Pila živú vodu. To čo si uvedomila bolo tak silné, presvedčivé až hmatateľne skutočné, že
nechala teda tam nádobu, odišla do mesta a hovorila ľuďom: Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som robila; či to nie je Kristus? I vyšli z mesta a prišli k Nemu.
Žena sa napila, dokonca tak intenzívne, že zanechala aj predošlé prostriedky, spôsoby, ktorými sa snažila uhasiť svoj smäd – zanechala svoju nádobu na vodu.
Spôsob ako prijať Pána Ježiša dnes je jednoduchý, stačia takéto, alebo podobné slová:
Pane Ježišu uvedomujem si aký veľký je smäd, ktorý cítim.
Uvedomujem si, že moje pokusy tento smäd uhasiť
sú stále neúspešné a za niektoré sa aj hanbím.
Namiesto toho všetkého, teraz prijímam Teba ako toho kto
za mňa zomrel, kto mi odpúšťa a kto je pre mňa ŽIVOU VODOU.
Očisti ma od všetkého čo bolo, nech je toto nový začiatok, nový ŽIVOT.
Verím v Teba, Pane Ježišu.
Náš príbeh, rovnako ako aj príbeh tejto ženy zo Samárie tu však nekončí... Ku Ježišovi prichádzajú Jeho spoločníci, ktorí sa vrátili z neďalekého mesta a ponúkajú mu jedlo – musel byť predsa hladný. No on im naznačuje, že už hladný nie je a tak
si povedali učeníci medzi sebou: Či Mu niekto doniesol jesť? Ježiš im povedal: Mojím pokrmom je činiť vôľu Toho, ktorý ma poslal, a dokonať Jeho dielo.
Žena, bola uspokojená tým, že prijala Spasiteľovu ŽIVÚ vodu a Spasiteľ bol uspokojený tým, že uskutočňoval Božiu vôľu tak, že uspokojil potrebu hriešnika. Činenie Božej vôle uspokojiť hriešnikov je pokrmom pre Spasiteľa. (3)
Tu sa dozvedáme nielen to, že človek je smädný, vidíme, že Boh Je „hladný“. Boh je „hladný“ po ľuďoch. Jeho srdce túži po ľuďoch a po ich návrate domov, k Nemu. Každý človek, ktorý si uvedomí svoj hlad a potrebu Boha a z touto potrebou sa k Nemu aj otočí, bude uspokojený. V tom istom okamihu a pre ten istý dôvod je uspokojený aj samotný Boh. Takto sú obe stránky uspokojené v tom istom okamihu Kto toto mohol vymyslieť? Musel to byť Boh.
Na budúce skutočný príbeh o mužovi, ktorý bol sám, bez domova a odpočinku.
Použitá literatúra:
Biblia: Písmo sväté Starej a Novej zmluvy. Preklad Slov. ev. a. v. cirkvi.
Poznámky preložené z anglickej verzie štúdijnej Biblie: New Testament, Recovery Version,
(1) John 4:13 poznámka č.1;
(2) John 4:18 poznámka č.1;
(3) John 4:32 poznámka č.1.