Pánova spása z nás má učiniť správne ľudské bytosti. My všetci by sme teda mali mať "ľudskú tvár" ... Mali by sme jednoducho byť tým, čím sme – človekom. Namiesto toho, aby sme sa snažili byť niečím iným ako ľudskou bytosťou, mali by sme jednoducho byť ľudskí. Nemali by sme však byť ľudskí na základe svojho prirodzeného ľudstva, ale na základe ľudstva Pána Ježiša.
Ak si znova prečítame štyri evanjeliá, uvidíme, že Ježiš bol osobou so správnym ľudstvom. Mnohí, ktorí čítajú evanjeliá, venujú pozornosť iba zázrakom, ktoré Pán konal vo Svojom božstve. Nevenujú dostatočnú pozornosť veciam, ktoré boli vykonané Pánom v Jeho ľudstve. Napríklad Ján 4 hovorí o tom ako Pán Ježiš cestoval so svojimi učeníkmi do mesta v Samárii. Bol unavený a smädný a tak požiadal svojich učeníkov, aby šli do mesta a nakúpili niečo na jedenie. Keď odišli nakúpiť, prišla Samaritánka, aby načerpala vodu zo studnice blízko miesta, kde odpočíval Pán Ježiš. Aj keď bol všemohúcim Bohom, v tejto situácii sa zachoval ako obyčajný človek, bez toho, aby naznačoval, že je Boh. Keď požiadal ženu o vodu, ničím nenaznačil, že je viac ako človek. Žena sa ho spýtala: „Ako môžeš Ty, Žid, pýtať si vody odo mňa, ženy Samaritánky?“ (v. 9) Na jej otázku zareagoval veľmi ľudsky. (Prečítajte si viac o tejto udalosti v príspevku: Sám, bez domova, bez odpočinku 2.)
Štyri evanjeliá zachytávajú mnoho podobných príbehov, ktoré nám ukazujú, ako sa Pán Ježiš správal ako normálny človek, majúci ľudskú tvár. Na rozdiel od niektorých dnešných náboženských ľudí, ktorí sa obliekajú veľmi podivne, sa Pán Ježiš výstredne neobliekal. To ako sa obliekal ho nerobilo iným, teda od druhých sa neodlišoval. Práve naopak. Žil životom obyčajnej ľudskej bytosti. Jeho spôsob života bol obyčajný do tej miery, že niektorí povedali: „Či nie je synom toho tesára?" (Mt 13:55). V očiach ľudí bol Pán Ježiš synom obyčajného tesára. Ani prinajmenšom nebol zvláštny, bol obyčajným človekom a mal ľudskú tvár. Dnes potrebujeme mať aj my takúto ľudskú tvár.
Niektorí veriaci si myslia, že po tom čo začnú nasledovať Pána, by mali byť zvláštni a odlišní od druhých. Preto si musíme uvedomiť, že by sme mali byť obyčajní, teda rovnakí ako obyčajní, normálni ľudia. Aj keď sa modlíme, čítame Bibliu, chodíme na stretnutia a slúžime Bohu, naša podoba zostáva stále podobou človeka a naša tvár je stále tvár ľudská. Poriadne sa obliekame, ale pritom sme obyčajní, nie podivní, či výstrední … V skutočnosti, čím sme duchovnejší, tím normálnejší a ľudskejší budeme. Čím viac Krista ako nášho života máme (Kol 3:4), tým viac budeme mať ľudskú tvár. V listoch nás apoštoli učia, aby sme boli správnymi ľudskými bytosťami, predovšetkým správnymi mužmi, ženami a rodičmi (Ef 5:22-6,9; Kol 3:18-4:1). Božie spasenie spôsobuje, že sme správnymi ľuďmi pre Jeho prejavenie, pohyb a správu.
Prevzaté z publikácie: Sväté slovo pre ranné oživenie
Obnovenie Krista ako všetkého pre cirkev