Dôležitosť lámania
Služobník Boží skôr či neskôr zistí, že on sám je tou najväčšou prekážkou pre vlastnú prácu. Skôr či neskôr zistí, že vonkajší človek sa nezhoduje s vnútorným človekom, pretože kým vnútorný človek mieri jedným smerom, vonkajší človek chce ísť opačným smerom. Zistí, že vonkajší človek sa nemôže podriadiť vláde ducha a nemôže kráčať podľa Božích najvyšších požiadaviek. Pochopí, že najväčšou prekážkou v jeho práci je jeho vonkajší človek a že tento vonkajší človek mu bráni používať jeho ducha. Každý služobník Boží by mal byť schopný používať svojho ducha, zaistiť Božiu prítomnosť vo svojom duchu, poznať Božie slovo prostredníctvom svojho ducha, dotýkať sa svojím duchom skutočného stavu človeka, odovzdávať Božie slovo prostredníctvom svojho ducha a vnímať a prijímať božské zjavenie svojím duchom. A predsa, vonkajší človek bráni Božiemu služobníkovi používať svojho ducha. Mnohí Pánovi služobníci sú zásadne nespôsobilí konať Pánovo dielo, pretože ešte neboli Pánom zásadne zlomení. Bez takéhoto zlomenia, sú vlastne nespôsobilí na akékoľvek dielo. Všetka horlivosť, zápal a úprimné žiadosti sú márne. Tento druh zásadného lámania je pre nás jediným spôsobom, ako sa môžeme stať Pánovou užitočnou nádobou.
Vonkajší a vnútorný človek
List Rimanom 7:22 hovorí: „Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom.“ Náš vnútorný človek s radosťou súhlasí s Božím zákonom. V liste Efezanom 3:16 čítame: „... aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku.“ V druhom liste Korinťanom 4:16 Pavel tiež povedal: „Aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň“. Biblia rozdeľuje našu bytosť na vonkajšieho a vnútorného človeka. Boh prebýva vo vnútornom človeku a človek mimo tohto vnútorného človeka, obývaného Bohom, je vonkajší človek. Inými slovami, náš duch je vnútorný človek, kým osoba, s ktorou sa ostatní stýkajú, je vonkajší človek. Náš vnútorný človek si oblieka vonkajšieho človeka ako odev. Boh vložil Seba, Svojho Ducha, Svoj život a Svoju moc do nás, čiže do nášho vnútorného človeka. Naša myseľ, emócie a vôľa sú mimo nášho vnútorného človeka. Mimo tohto všetkého je ešte naše telo, naše padlé telo.
Aby človek mohol pracovať pre Boha, musí byť jeho vnútorný človek oslobodený. Zásadný problém mnohých Božích služobníkov spočíva v tom, že ich vnútorný človek sa nemôže vymaniť z vonkajšieho človeka. Aby sa vnútorný človek mohol oslobodiť, musí sa vymaniť z vonkajšieho človeka. Musí nám byť jasné, že prvou prekážkou v našej práci sme my sami, a nie iné okolnosti. Ak je náš vnútorný človek uväznený, sputnaný, náš duch je zahalený a nie je ľahké ho oslobodiť. Ak sme sa nikdy nenaučili vymaniť svojho ducha z vonkajšieho človeka, nemôžeme pracovať pre Pána. Nič nás tak veľmi neobmedzuje ako vonkajší človek. To, či naša práca bude, alebo nebude účinná, závisí od toho, či Pán rozbil nášho vonkajšieho človeka, a teda, či sa náš vnútorný človek môže z neho vyslobodiť. Toto je kľúčová otázka. Pán musí odstrániť nášho vonkajšieho človeka, aby uvoľnil cestu vnútornému človeku. Len čo bude tento vnútorný človek oslobodený, mnohí hriešnici budú požehnaní a mnohí kresťania príjmu milosť.
Prečítajte si celú prvú kapitolu nového vydania knihy Lámanie vonkajšieho človeka a oslobodzovanie ducha