Asi každý kto je úprimný a hľadá Pána sa už zamýšľal nad svojím vlastným stavom. Asi každý preto pozná vnútorné vyčítavé otázky, ktoré kladieme sami sebe: „ako som sa takto mohol zachovať?“ „ako to zo mňa vyšlo?“, „prečo som zasa nepovedal pravdu?“ Potom často nasleduje sklamanie z nás samých: „Nie som dobrý kresťan, vlastne ani dobrý človek.“ „Verím ja vôbec v Boha? Ak áno, ak som spasený, nemal by som byť víťazný a hravo premáhať všetky pokušenia?“ Možno sa pridá aj okolie: „A ty mi vravíš, že si spasený?“, „Ty, že si vyjadrením Boha? Takto?“
V knihe Genezis sú okrem iného zaznamenané príbehy 3 dôležitých postáv – Abraháma, Izáka a Jákoba. Tieto tri osoby a ich životy predstavujú rôzne skúsenosti, ktorými by mal prejsť celý boží ľud. Abrahám predstavuje skúsenosti Božieho povolania a nášho uverenia, Izák zasa skúsenosti vychutnávania milosti a víťazstva zmŕtvychvstania a Jákob zasa skúsenosti vyvolenia a premeny. Tieto skúsenosti prebiehajú v životoch veriacich súčasne, počas celého nášho života. V rôznych životných situáciách na jednej strane zakúšame to, že sme povolaní a odpovedáme na to vierou, na druhej strane vychutnávame milosť a víťazstvo zmŕtvychvstalého života a zároveň, v tom istom čase, ako Boží vyvolení, zakúšame aj prečisťovanie, disciplínu a premenu.
Starozákonný Jákob je predobrazom povolaného, predurčeného veriaceho, ktorý prechádza premenou. Od 25. kapitoly sa dozvedáme kým Jákob bol. Bol to „ten, ktorý drží za pätu“ – práve tak sa totiž dá preložiť jeho meno. Zaujímavé na tomto človeku bolo to, že stále o niečo bojoval. Vždy chcel to lepšie, väčšie, výhodnejšie. Na to, aby svoj cieľ dosiahol, obyčajne použil nejakú lesť, chytráctvo a neváhal využiť akúkoľvek príležitosť, aby aj na úkor iných zíkal to, čo získať chcel.
V Biblii sú dokonca záznamy o tom, že už v lone matky zápasil so svojím dvojčaťom Ézavom o to, kto sa narodí prvý! Nikdy nebolo slýchať o takomto dieťati! Zápas však prehral a prvorodeným sa stal jeho brat Ézav. Jákob z matkinho lona vyšiel tak, že držal svoje dvojča – Ézava, za pätu – odtiaľ aj meno Jákob, alebo Jakub, ak chcete, teda „Ten, ktorý drží za pätu“.
Prešli celé roky, a Jákob sa stále nevzdával. Chcel viac. To, čo sa mu nepodarilo v lone, podarilo sa mu neskôr vďaka šikovnému a veľmi ľstivému plánu. Jedného dňa úskokom obral vlastného brata o právo prvorodenstva. Prvorodený syn mal zdediť dvojnásobný podiel otcovho vlastníctva, tiež jeho vládu a aj duchovnú službu. Jákob, majstrovsky dobehol svojho unaveného a vyhladovaného brata a výmenou za jedlo, obral ho o prvorodenstvo. Teraz mal skoro všetko. Bolo totiž ešte niečo, na čo si sám netrúfol. Jákobova matka, ešte prešibanejšia ako on sám, vymyslela plán. Podľa tohto plánu spoločne podviedli slepého otca a on nič netušiac, požehnal toho nepravého - Jákoba. Tak nielen prvorodenstvo, ale aj otcovo požehnanie získal ľstivý Jákob. Po takomto skutku musel Jákob okamžite utiecť, aby ho rozzúrený brat nezabil a sklamaný otec nepotrestal.
Väčšinu svojho života prežil Jákob na úteku, bez domova, v strachu, utrpení a samozrejme stále ako „ten, ktorý drží za pätu“ – teda ten, kto má vždy po ruke nejaký ten plán, ako na úkor iných získať viac.
Biblia nám hovorí, že Jákob bol Bohom vyvolený, Bohom milovaný a predurčený k vládnutiu (Gn 25:23; Rim 9:13; Gn 47:7,10; Hebr 7:7).
Nepomýlil sa Boh? Podvodník je vyvolený, milovaný a má vládnuť??? Boh sa nepomýlil. Jákobov príbeh je totiž príbehom premeny. Len samotný záznam o Jákobovom živote a jeho premene zaberá 25 kapitol knihy Genezis! Na začiatku je to podvodník, ktorý drží za pätu a žije na úkor ostatných. Na konci je to však Božie knieža, prostredníctvom ktorého prichádza na zem požehnanie.
Popri našej spáse a popri zakúšaní života víťazného zmŕtvychvstania a neustálej milosti od Pána, si so sebou nesieme ešte stále nedotknutý a nepremenený prirodzený život. Áno, sme spasení, áno, sme aj víťazní, no na druhej strane sme aj veľmi „prirodzení". Väčšinu zlých aj dobrých vecí, robíme preto, lebo sú nám prirodzené. Pre Boha sú všetky tieto skutky bezcenné...
... Dôvod, prečo je záznam o Jákobovi taký dlhý, je prozaický. V rámci skúsenosti života nič netrvá tak dlho ako premena. Boli sme povolaní v jedinom okamihu aj spasení sme boli v okamihu. Bolo nám odpustené a boli sme znovuzrodení možno za menej ako jednu minútu. Premena je však celoživotná záležitosť. Odo dňa, keď sme boli spasení, podstupujeme proces premeny.
... V Biblii nenájdeme žiaden iný príbeh, ktorý by nám povedal tak veľa o premene, ako nám hovorí Jákobov príbeh. Jákob bol vyvolený a predurčený. Božím zámerom s týmto vyvoleným bolo premeniť ho na Božie knieža. Boh nechce premeniť dobrých, jednoduchých, priamych, poctivých ľudí, ktorí majú vysokú úroveň. Radšej premieňa podvodníkov, ako bol Jákob. Akým človekom ste vy? My všetci, vrátane sestier, sme Jákobmi. Či ste nepodviedli druhých? Sestry, pravdepodobne ste v niečom podviedli svoju matku, manžela, deti. Niektorí svokrovia podviedli svojich zaťov a niektorí strýkovia podviedli svojich synovcov. Nemyslite si, že ste veľmi dobrí. Sám seba nepovažujem za veľmi dobrého, takého, ako boli napríklad Abrahám alebo Izák. Nie, zmýšľam o sebe ako o Jákobovi. Vedomie, že sme Jákobovia, by malo byť pre nás povzbudením. Nehovorte: „Ach, som taký zlý a úbohý človek. Nie som človek na vysokej úrovni.“ Ak ste takí, chváľte Pána. Ste tým správnym človekom, ktorý môže spoznať Božie milosrdenstvo a milosť.
Boh si nevybral dobrých ľudí. Keby záležalo na nás, asi by sme si všetci vybrali Ézava namiesto Jákoba. Keď ich porovnáme, Ézav bol lepší ako Jákob. Nikdy nikoho neoklamal ani nepodviedol. Avšak Boh si nevybral Ézava; vybral si Jákoba... (1)
Boh si nás vybral. On vie kým sme, akí sme a On vie aj to, akých nás chce mať – chce, aby sme napokon kraľovali v živote. Ak vidíme akí sme a vydáme sa do Jeho rúk, ak sa otvoríme voči Nemu vo všetkých okolnostiach nášho života, On ich využije na to, aby z nás vyprodukoval kniežatá, ľudí plných života. On z nás aj s pomocou nášho okolia a Jeho neustáleho zaopatrovania životom, vytvorí to, na čo nás povolal – On z nás napokon urobí kniežatá, panujúce v živote. Verme Jeho povolaniu a pokojne sa odovzdajme do Jeho rúk.
List Filipanom 1:6: A som presvedčený, že Ten, ktorý počal vo vás dobré dielo, aj ho dokoná až do dňa Krista Ježiša.
(1) úryvky sú prevzaté s pripravovanej knihy Štúdium života v Biblii: Genezis IV.